Súkromná polepšovňa. (I.časť)

Dostal som adresu, kde sa mám dostaviť na týždennú prevýchovu. V pondelok do 7,00 hod.

Konečne som našiel spomínanú adresu a zvoním pre veľkej drevenej vstupnej bráne....o chvíľu som už v starej budove pred dverami Riaditeľne. Nesmelo klopem na dvere. „Vstúpte“ ozvalo sa hrubým hlasom spoza dverí.  Otváram dvere a vstupujem dnu.

 Dobrý deň, mal som sa u vás hlásiť, hovorím nesmelým hlasom. Koľko je hodín? Pýta sa prísne vyzerajúci pán v obleku. Noooo 7,10 odpovedám. Takže meškáš, zreval riaditeľ. Ale, veď ja som......nedovolil mi dohovoriť a znova zakričal: „Tak ty si ešte aj drzí“, pristúpil ku mne, schmatol ma za vlasy, pritiahol ku stolu a hlavou mi trepol o stôl....jednou rukou ma pridržal a druhou mlátil trstenicou po zadku. Keď skončil, zadok ma riadne štípal a riaditeľ  len poznamenal: „pre začiatok by stačilo“. No ukáž, za čo si tu? No máš to tu pestré, presne 7 priestupkov, ako si dostal pokyny. Teraz sa vyzlečieš do trenírok , veci uložíš to vreca a pôjdeš na koniec chodby, vľavo a tam je prijímacia miestnosť, už sú tam aj tvoji spolu chovanci, s ktorými budeš tráviť najbližšie dni.“

Idem po chodbe, popod trenky si  šúcham zadok, ktorý stále štípe....som pred Prijímacou miestnosťou, keď vstúpim dnu, neverím vlastným očiam. V holičskom kresle sedí jeden vyplašený mladík, ktorého je už skoro ostrihaný asi 3mm strojčekom a v neďalekom kúte sa trasie už ďalší vyplašený ale už stíhaný chalan. No to nie, bleskne mi hlavou. Otočím sa, že otvorím dvere a idem preč, no na dverách nie je kľučka z vnútornej strany. Nohy sa mi podlomili. Dostal som príšerný strach, aký som doteraz nezažil.

„ Poď sem a sadni si“, ozval sa muž  s mašinkou v ruke. Opatrne si sadám do kresla, ozve sa strihací strojček a vlasy padajú na zem a ja sedím meravo a už nevnímam čo sa deje, len keď mu holič buchne silou do ramena a zreve: „ Si posledný, tak to tu pozametaj.“ V kúte nájdem malú metličku a lopatku. Pozmetám nádherne vlasy a sypem ich do koša. „Teraz prejdite  všetci do vedľajšej miestnosti.“ Miestnosť bola asi 2x2 metrová, na pravej stene bola primitívna sprcha s jedným kohútikom, samozrejme z nej tiekla len studená voda. „Vyzliecť trenky a osprchovať, poutierať a potom po jednom pôjdete k lekárovi.“  Keď sme sa osprchovali, natiahli sme si vlastné trenky a čakal som kým príde na mňa rada, nakoľko keď som došiel posledný aj k lekárovi som išiel ako posledný. Keď som ostal sám v sprche, rukou som si kontroloval strnisko na hlave a rozmýšľal som ako vypadám bez vlasou.

Otvorili sa dvere k lekárovi, v ambulancii sedel riaditeľ, chlap čo nás strihal a ďalší chlap v bielom plášti, ktorý ma mňa skríkol: „ Načo sú ti na prehliadke trenírky?“ pokiaľ som si uvedomil čo na mňa kričí, už ich na mne roztrhal a ja som pred komisiou stál úplne nahý. Muž v bielom plášti, skontroloval moje telo, pozrel mi do očí, uší i nosa, ruky, nohy, chodidlá naznačil mi aby som otvoril ústa a strčil do nich ruku až do krku. Poriadne ma natiahlo, keby som bol najedený, určite vyhodím obsah žalúdka na neho. Tento čin neostal bez povšimnutia a už som od neho dostal facku až ma zatackalo. Na rad prišli moje bradavky, potom mi do dlane uchopil vajcia a prudko stisol, vykríkol som a postavil sa na špičky nôh od bolesti. Do ruky zobral penis a prudko stiahol predkožku, ja som mal už slizy v očiach. „Otoč sa, predkloň a rozkroč nohy.“  Rukou mi prešiel pomedzi nohy a do análu vrazil jeden prst, až som sa vystrel, druhou rukou ma znovu dal do predklonu. „ No dobre,  „Teraz si kľakni, pred pána riaditeľ.“, hovorí muž v bielom. S obavou kľačím pred riaditeľom, ten z nohavíc vytiahne penis a núka mi ho, aby som ho strčil do úst. Odmietam, otáčaním hlavy, na čo ma riaditeľ, ľavou rukom riadne stisol za bradavku a keď som vykríkol a otvoril ústa, druhou rukou mi pritlačil hlavu k sebe a ja som už cítil jeho penis niekde v krku.....hlavou mi kýval dopredu, dozadu, dopredu a dozadu....po hodnej chvíli, pritlačil hlavu k sebe a ja som cítil že sa mi ústa napĺňajú niečím teplým . „ Prehltni to“ prikázal mi riaditeľ. S veľkou námahou so to splnil, nechal mi ešte jazykom očisti jeho penis a potom ma odstrčil, až som spadol na zem.

Muž, čo nás strihal, ma odviedol do izby. Bola to miestnosť s malým oknom. Boli v nej 3 drevené lavice, ktoré  nám slúžili ako posteľ . Jeden koniec lavice bol mierne vyvýšený, na druhom konci bola uložená deka. V prostriedku boli  zložené, nejaké staré montérky a tepláky. Pri jednej  nohe, posteli boli  staré čierne kanady a tmavo hnedé šľapky. Na jednej stene bola polička, na ktorej bol 3 ešusy,    3  lyžice,  3pohar s kefkami na zuby. V prostriedku miestnosti bola nakreslená biela čiara, pred ktorou  stáli moji spolubývajúci v montérkach, kanadách  a v rukách držali papiere a usilovne čítali. Rýchlo som sa obliekol, obul a postavil vedľa nich a začal si čítať Pokyny pre pobyt v súkromnej polepšovni.

Asi za 15 minút sa otvorili dvere na izbe a do miestnosti vstúpili, nám už dobre známi páni. Riaditeľ sa nám predstavil a predstavil aj ďalších dvoch. Z lekára a holiča sa zrazu stali naši vychovávatelia, ktorý sa budú o nás starať počas pobytu. Na ruku sme dostali gumové náramky, za každý prehrešok nám vychovávateľ na náramok urobí dierku a pred večierkou nás vyhodnotia.

Na pokyn prvého vychovávate, sme si vzali ešusy a išli za ním do riaditeľne.  Tam stál riaditeľ, prečítal meno prvého chovanca a jeho prvý priestupok z domu. „Trestám ťa 50 ranami trstenicou,“ vyniesol trest riaditeľ. Vychovávateľ, mu stiahol nohavice  a nariadil prehnúť sa cez pripravený stôl, ktorého sa ma riadne chytiť rukami a upozornil ho, že ak sa pustí stola, tak dostane o 25 rán viac. Po prvých ranách zastonal, no čím viacej dopadala trstenica na jeho zadok, tým jeho výkriky boli mohutnejšie a medzitým prosil o odpustenie, aj druhý chovanec obstál podobne. I ja za prvý priestupok som dostal trest 50 rán, ale mňa štípal zadok ešte z výprasku za neskorý príchod a preto po 23 rane som nevydržal, vystrel som sa a rukami si začal šuchať zadok. Bolo mi jasné, že som si zvýšil trest o ďalších 25 rán. Keď som sa znova prehol cez stôl vychovávateľ mi oň priviazal ruky a pokračoval v trestaní. Kričal som z plného hrdla o ratu, sľuboval hory – doly, ale nič nepomohlo ani plač, veru nič neobmäkčilo ani riaditeľ ani vychovávateľa. Myslel som že mi zadok horí. Potom nás odviedli do provizórnej jedálne. Na stole v košíku bolo 6 rožkov s maslom a do ešusu sme dostali trocha čaju. Konečne sme sa navzájom predstavili.  Keď sme sa najedli, išli sme na dvor, vymedzili každému priestor asi 1x1,5m a mali sme každý vykopať jamu na svoju výšku. Náš vychovávateľ sa vytratil a mi sme si posadali a rozprávali sa, no to sme nemali robiť. Vychovávateľ sa zrazu zjavil za našimi chrbtami a skríkol na nás. Každý dostal do náramku hneď 2 dierky a oznámil nám že každý vykope po 2 jamy a až potom dostaneme napiť a najesť a až po splnení všetkých úloh budeme môcť odpočívať. Aj napriek tomu že sme sa snažili, čas rýchlo plynul a čochvíľa bol večer......boli sme všetci nielen hladný, ale aj smädný.  Jeden s chovancov zahlásil splnenie úlohy, vychovávateľ mu to skontroloval a odsúhlasil, že si môže sadnúť. O vyše pol hodiny, som i ja ukončil svoju prácu, no do náramku som dostal dierku, lebo som sa riadne nesnažil.....onedlho skončil aj tretí , ten si ale vyslúžil 2 dierky. Vyzliekli sme sa z monterkov, vyčistili a uložili kanady .

Potom sme všetci išli do sprchy, kde sme zo sprchy pili vodu a až potom sa osprchovali. Obliekli sme sa do teplákov, vzali ešusy a išli na večeru. Každý dostal do jednej nádoby neidentifikovateľnú kašu a kúsok obyčajnej klobásy.  Boli sme tak hladný, že sme ani nevnímali, akú to má chuť. Po večery nám vychovávateľ skontroloval kanady a za to že sme nenakrémovali podrážky, sme dostali každý dierku do náramku.

Už sme vedeli, že za každú dierku je 25 rán v prvý deň a v ostatné dni až 50 rán nástrojom, ktorý vyberie trestajúci. Bolo mi jasné že mám 2 dierky čo je 100 rán, veď to nevydržím, toľko som nedostal za celí život ako tu za jeden deň.

 Každý z nás  bol vyslaný k jednému. Mojim trestajúcim sponzorom bol riaditeľ. Išiel som za nim do riaditeľne. „Vyzleč sa a ukáž náramok...aaaa tak to máme 100 rán...dnes to bude bičom“ oznámil riaditeľ. Kľakol som pred neho na kolená a začal som ho prosiť, aby mi odpustil, že spravím čokoľvek len nech ma už nebije. Riaditeľ sa pousmial a povedal: „Ty si nejaký špekulant, tebe asi treba, pridať.“ To už som ležal okolo jeho nôh a prosíkal. „ No dobre, ale ak to do bodky nesplníš dostaneš raz toľko.“  Najprv mi svoj úd strčil do úst, tak s týmto ma neprekvapil, ten som už dnes mal v ústach. No potom ma prehol cez stôl, rozkopol nohy od seba, roztiahol moje polky zadku nahmatal análnu dieru a začal ho tam strkať. Začal som jajkať  a uhýbať. „No vidím že ideme bičovať“ zahlásil riaditeľ. „Nie, prosím nie“ odpovedal som a rukami som si roztiahol viacej polky zadku aby bol lepší prístup......už ho tam mal celý, konečne, myslím si. No vtedy začal riaditeľ jazdiť v mojej diere, zakaždým keď prirážal, dorážal na môj už precitliveli a ubolený zadok.  Konečne vytiahol z môjho zadku svoj penis, vydýchol som si. No znova mi s penisom mávať popod nos, cítil som kde sa predtým  a kde sa nachádzal.  Aj keď mi to nebolo jedno, musel som ho vziať naspäť do úst a jazykom riadne poumývať, veď ďalší výprask by som určite nezvládol. Na záver bolo niečo čo som vôbec nečakal. Do tvorených úst začal riaditeľ močiť, aj keď som sa snažil vypiť jeho zlatý mok, ten mi vytekal von z úst....čo vytieklo som musel zlízať jazykom....na záver mi naznačil aby som zmizol. Rýchlo som sa ponáhľal stratiť sa mu z dohľadu.

Po návrate na izbu obaja moji spolubývajúci rumázgali, ležali na bruchu s holými zadkami. Rýchlo som i ja začal očistom plakať, lebo som sa vtedy hanbil priznať čo všetko som musel urobiť, keď som sa bál ďalšieho výprasku.

Ani neviem ako sme zaspali...no a už bolo ráno a jeden z vychovávateľov prišiel na izbu a zakričal: „BUDÍČEK“