Futbalové popoludnie

Presne viem, čo býva príčinou toho, že dostanem na zadok. Takmer vždy sa o to postarajú moje ústa. Nie je to ani o tom, čo poviem, ale ako to poviem. Mám totiž úžasnú schopnosť vždy povedať niečo presne tak arogantne a s takým suverénnym postojom, že môj rozčúlený manžel ide vyletieť z kože.
Napríklad tak ako minulú sobotu. Dopoludnia sme išli pozrieť na futbalový turnaj, ktorý sa hral na blízkom štadióne. Keď som nastupovala do auta, Igor niečo zafrflal, že prídeme neskoro. Čakal na mňa iba pár minút, tak som mu s úsmevom na tvári odvetila: „Určite to stihneme, ak zase nezaparkuješ pol kilometra od štadióna na prvom voľnom mieste, ktoré uvidíš, tak ako to máš vo zvyku.“
Na štadióne som už nemala veľa príležitostí provokovať ho, pretože väčšinou sa bavil so svojimi kamarátmi z futbalu. No ako sa zápas blížil ku koncu, neodpustila som si párkrát ho pri rozhovore podpichnúť. Počas prestávky pred ďalším zápasom sme sa išli pozrieť na trh v blízkosti štadióna. Väčšinou tam ponúkali ovocie a zeleninu alebo kvety, no Igor sa pristavil pri stánku, kde predávali drevené lopáre, varečky, dosky na mäso a podobné kuchynské potreby. Začal si tam prezerať varešky a obracačky rôznych veľkostí. Nakoniec si vybral jednu poriadne veľkú drevenú obracačku, ktorá mala možno 40 centimetrov na dĺžku. Iba som naprázdno prehltla, keď poznamenal:
„Aha, čo to tu máme?“ a začal si ju podrobnejšie obzerať a dokonca si s ňou párkrát plesol o dlaň svojej ruky. Popri tom sa významne na mňa pozeral. Starší chlap za pultom sa iba usmial a poznamenal:
„Myslím, že úplne vyhovuje na to, na čo myslíte.“
Potom sa zahľadel na mňa a povedal: „Slečinka to určite zvládne.“ V tom okamihu som určite od rozpakov celá sčervenela. Nevedela som nájsť slová ako na to zareagovať a keď sme sa vrátili na štadión, stále v rozpakoch som potichu sedela na tribúne a rozmýšľala, čo ma asi čaká večer doma. Z myšlienok ma vyrušil príchod mojej priateľky Ruženy a jej snúbenca Martina, ktorí sa zastavili na chvíľu pozrieť sa na zápas. Pozvala som ich k nám na večeru s tým, že sa stretneme popoludní na štadióne pri ďalšom zápase a odtiaľ pôjdeme k nám.
Ako sme prichádzali domov, Igor zaparkoval auto už na začiatku nášho bloku. Nepovedala som nič, iba som vystúpila z auta a mlčky kráčala tých pár desiatok metrov smerom k domu. Keď sme prišli pred náš dom, všimla som si tesne pred ním voľné parkovacie miesto. To už som sa nezdržala a spustila som:
„Ja neverím, to sa ti znovu podarilo. Pozri na to voľné miesto pred našim domom. To je neuveriteľné. Vieš ako mi lezie na nervy, keď takto zaparkuješ. Je zázrak, že si vôbec zaparkoval na našej ulici. Mohli sme rovno zostať na parkovisku pri štadióne a ísť domov peši. Vždy to takto dopadne. Robíš to určite len preto, aby si ma rozčúlil...“
Nechal ma zúriť a vykrikovať počas celej cesty k nášmu bytu. Keď sme vošli dovnútra, tresol dverami a zamkol ich. No, asi som to trochu prehnala, zamyslela som sa nad svojim výstupom. Odložila som si kabelku na stolík v predsieni a smerovala ku schodom na poschodie.
„Počkaj, počkaj mladá dáma!!! Mám toho už plné zuby. Počúvam to tvoje papuľovanie celý deň a už naozaj stačilo! Dievčatko, toto naozaj oľutuješ.“
„Ale prestaň! Teraz to nemôžeme rozoberať, sľúbili sme Ružene a Martinovi, že sa s nimi stretneme na ihrisku.“
„Neboj sa, oni nás počkajú.“, pokojne odvetil a sadol si na pohovku.
Ani som sa nenazdala a pritiahol si ma k sebe a šklbol dolu moje legíny. V obývačke máme veľké zrkadlo, takže som sa v ňom letmo zazrela ako mi strhol aj nohavičky až ku kolenám a prehol ma cez svoje stehná. Predstavte si 38-ročnú ženu s obnaženým zadkom, prehnutú cez lono svojho manžela ako malé dievčatko. Snažila som sa zovrieť svaly na zadku, očakávajúc dopad jeho ruky na môj zadok. No on zrazu vytiahol z tašky tú veľkú drevenú obracačku.
„Nie, nie, prosím, s tým nie!“ vykríkla som.
„Keď sa vrátime na štadión, asi im poviem, prečo meškáme.“
PLESK!!!
„Auuu…, to by si neurobil,“ zastonala som.
„Neurobil? No veď uvidíme.“
Moje myšlienky na to, či by to naozaj urobil alebo nie, boli prerušené tým, ako ten prekliaty kuchynský nástroj znova a znova dopadal na môj holý zadok. Vnímala som rytmické plieskanie obracačky na obe polky môjho zadku, ľavá, pravá… Kopala som bezhlavo nohami, no dôsledok bol iba ten, že som si úplne odkopala legíny aj nohavičky a ostala som od pása dolu nahá.
Po chvíli, ktorá sa ale zdala nekonečne dlhou, odložil konečne obracačku, ale stále si ma pridržiaval prehnutú cez jeho stehná. Nariekala som ako desaťročná.
„Budeš už poslušné dievča, keď sa vrátime na štadión?“ PLESK!!!, jeho ruka pristála na mojom boľavom zadku.
„ÁÁÁNO…, áno, budem dobrá, sľubujem. Už prestaň, prosím.“
„Budeš sa tam chovať ako perfektná dáma… PLESK… Budeš sedieť a sledovať hru… PLESK a…“
„SEDIEŤ?“ zvrieskla som, „Ako budem môcť sedieť na tej tvrdej lavici? AUUU,“ vykríkla som, keď ďalšia várka úderov zasiahla môj rozpálený zadok.
„Dobre, dobre!! Budem, ale už dosť, bolí to!“
„Ak mi dáš čo len najmenší dôvod… Prisahám, že im poviem ako si dostala na holý zadok ako neposlušné dievčatko. A možno im aj predvediem, čo sa ti stane, keď neposlúchaš. Natália, chceš aby som to urobil, vyplieskal ťa po zadku pred Ruženou a Martinom, chceš to???“
PLESK, PLESK, PLESK.
„Ach nie, preboha, to nie, nie, nie!! Budem poslušná!! Prosím, už dosť, naozaj, prosím…“ Pomohol mi vstať a ja som si rukami hneď začala hladiť svoj štípajúci zadok.
„Dobre, v poriadku, choď hore a umy si tvár. Nie, nie, neobliekaj si ešte nohavice. Chcem, aby si sa pozrela, aký červený je tvoj zadok, aby si si zapamätala, čo sa stane ak dnes nebudeš poslušná. A ešte jedna vec, namiesto nohavičiek si obleč pod legíny silonky. Bola by škoda, ak by taký pekne rozpálený zadok rýchlo vychladol. Rozumela si?“
Všetko, čo som bola schopná zo seba dostať bolo iba prikývnutie, posmrknutie a tiché „Áno, miláčik“.
Zodvihla som legíny a vyšla po schodoch.
Nemohla som uveriť vlastným očiam, aký červený je môj zadok, keď som si ho prezerala v zrkadle. Dokonca sa na ňom na niektorých miestach rysovali stopy po drevenej obracačke. Vybrala som zo skrine telové pančucháče a so zaťatými zubami som si ich natiahla na nohy a cez červený a opuchnutý zadok. Bol taký citlivý, že ten pocit, keď drsná látka siloniek tesne obopla boľavý zadok, bol takmer neznesiteľný. A bolo to ešte horšie, keď som si na pančucháče natiahla elastické čierne legíny. Teplo stále sálajúce z môjho zadku som cítila ešte aj cez legíny. Za toto som si však čiastočne mohla sama. Raz som totiž dostala na zadok tesne pred odchodom na nejaký večierok a keď som si potom obliekala tangá a pančucháče, zistila som, aké je to neskutočne nepohodlné, mať na sebe tesné pančuchové nohavice prisaté priamo na čerstvo zmaľovanom zadku. Nedopatrením som sa s tým pocitom priznala Igorovi a on to samozrejme často využíval pri podobných príležitostiach.
Tie dve tenké a tesne priliehajúce vrstvy látky na mojom úbohom zadku a chýbajúce nohavičky mali za následok, že som sa cítila úplne obnažená. Počas jazdy autom na ihrisko som uvažovala nad tým, ako ďaleko to ešte môže zájsť. Mám byť naozaj ako poslušné dievčatko? Čo sa stane ak nebudem? Neviem, či je to schopný urobiť. A naozaj to chcem zistiť? Každý výraznejší pohyb auta som poriadne cítila na boľavom zadku. Zároveň sa mi ale v šuške rozlievalo vzrušenie. Bola som celá rozpálená, nielen na zadku, ale aj v tvári a medzi nohami. Po príchode na ihrisko som zbadala Ruženu, ktorá sedela na lavici. Chvalabohu, nikto iný v jej bezprostrednej blízkosti nebol. Martin išiel kúpiť nejaké občerstvenie do blízkeho stánku.
Igor si sadol vedľa Ruženy. „Poď si sadnúť,“ zavolal ma.
 Odmietavo som pokrútila hlavou.
„Čo sa deje?“ zahľadela sa na mňa spýtavo Ružena.
„Nič.“ odvetila som a s prosebným výrazom som sa obrátila k manželovi.
„Tvoja kamarátka je dnes neposlušná“ poznamenal Igor a dotkol sa rukou Ruženinej tváre.
„Igor, veď tebe horí ruka! Prečo ju máš takú rozpálenú?“
Ružena sa zahľadela na mňa práve v tom okamihu, ako som si sadala na lavicu. Dotyk zadku s tvrdým drevom mal za následok bolestivú grimasu v mojej tvári. Vyvalila na mňa oči a ja som si uvedomila, že už asi zistila čo sa stalo. Potom Martin zavolal na Igora, aby prišiel za ním k stánku s občerstvením, kde stál v rade. Keď sa Igor zdvíhal z lavice, naklonil sa ku mne a povedal:
„Len pekne povedz svojej kamarátke, prečo sme meškali a čo sa deje, keď si neposlušná.“
V tej chvíli bola moja tvár určite ešte červenšia ako môj zadok. S Igorom sme už síce pár krát hovorili o tom, aké by to bolo, keby niekto cudzí vedel o tom, že od neho dostávam na zadok ako malá školáčka a ako ma vzrušuje iba na to pomyslieť, ale nemohla som uveriť, že to urobil práve teraz.
Keď Igor odišiel za Martinom, Ružena sa na mňa zahľadela: „On ťa vyplieskal po zadku, však?“ spýtala sa s neskrývaným napätím v hlase.
Iba som prikývla.
„Och bože, bože, Natália, to je tak vzrušujúce!!! Musíš mi o tom povedať viac, jednoducho musíš!!!“
Stručne a neochotne som jej niečo málo prezradila, ale stíchla som, keď sa vrátili muži. Hanbila som sa o tom rozprávať pred Martinom. Ružena sa iba uprene zadívala na môjho manžela a s úsmevom poznamenala.
„Och bože, to je ale chlap.“
On sa tiež zasmial a povedal, že možno nabudúce ju nechá pozerať sa.
Dočerta,“ Ružena nevedela skryť sklamanie: „Najprv sme sa chceli zastaviť po ceste z ihriska u vás, pretože som musela ísť na toaletu, ale nakoniec sme išli k Martinovi. Tak rada by som bola u vás a mohla to vidieť!“ pokračovala Ružena.
„Normálne si si ju prehol cez koleno? A vyplieskal si ju po holej riti?“
Martin nevedel o čom je reč a ja som iba ticho sedela, celá červená v tvári a snažila som sa všetko nejako stráviť. Nemohla som uveriť tomu, že môj manžel a moja kamarátka sa úplne v pohode bavia o mojom výprasku. Ružena bola tým rozhovorom úplne vzrušená a vôbec to neskrývala. Jej pohľad bol uprený na mňa a iba pokyvovala hlavou. Až do večera nevynechala ani jedinú príležitosť na to aby si ma mohla doberať. Jej otázky, či ma ešte stále štípe zadok alebo či nepotrebujem vankúš boli nekonečné. Dokonca sa ma márne snažila prehovoriť aby som jej ukázala ako vyzerá môj zadok. Po večeri prišla za mnou do kuchyne a s ironickým úškrnom ma plesla po ubolenom zadku:
„Ak neumyješ poriadne tie riady, poviem Igorovi aby si ťa znovu prehol cez koleno. Alebo ešte lepšie, možno dostaneš výprask odo mňa.“
Bolo mi jasné, že Ružena neskutočne túži po tom, aby mohla byť svedkom toho, ako dostávam na zadok. A úprimne povedané, ako poznám svojho manžela, tak mám taký nepríjemný pocit, že sa jej to čoskoro splní.